Úcta k človeku

Každý z nás si žije v tom svojom svete a veľa krát si myslíme, aký je náš život ťažký. Najviac asi bedákajú tí, ktorí v skutočnosti veľké problémy nemajú. Aspoň tak to často vidím. Situácia sa však otočí napríklad, keď prídu zdravotné problémy. Potom to len začne. Pokiaľ sme boli úplne mladí, nič nás netlačilo, nebolelo, nemali sme žiadne zdravotné ťažkosti. Ale štýl života a stres okolo nás si po čase vyberie svoju „daň“. Ono sa všetko v nás pomaly „ukladá“ a zrazu to vyjde na povrch. K tomu si ešte niekedy sami veci sklomplikujeme. Jedna moja blízka známa si nedala pozor, čo večer pije a vypila kuchynský prípravok. A len potom začali problémy... Ja som zase po preventívnej prehliadke očí zistil, že mám vadu, pre ktorú budem musieť ísť na operáciu. Taktiež mi zomrela priateľka, lekárka, ktorá dlhé roky bojovala s rakovinou... Zrazu sa začínam na mnohé dívať inými očami a vnímam, čo sú skutočné problémy. Teraz už vidím ináč aj prácu lekárov, na ktorých tak veľa ľudí nadáva. Oni nedokážu byť bohmi, ktorí dajú zázračnú pilulku a všetky choroby ujdú. Život je zložitejší. Každý si musí prejsť aj utrpením a námahou, aj keď si v mladosti myslí, že snáď jemu sa to vyhne. Potom je však dôležité, aký postoj k týmto problémom zaujmeme. Treba stále „bojovať“ a veriť, že ťažkosti raz pominú. Všetko má svoj zmysel, aj naše utrpenie. Výhodou nás veriacich je aj to, že to môžeme obetovať aj na niečo dobré. To ale asi pochopí len veriaca duša...