Úcta k človeku

Videli ste už takých ľudí okolo seba? Je to veľmi smutný pohľad, ale je to tak. Niektorí mladí ľudia prešli už toľkými skúsenosťami, užili si toľko, že už ani nemajú čo poznávať a na čo sa tešiť. Čo človek nepoužíva, to v ňom odumiera. Čo sa stráca v dnešných ľuďoch? Nenachádzame už u mnohých súcit, úžas, cit pre krásu, ale ani pravú radosť a obetu pre druhých. Naopak veľmi narastá egoizmus rozličného druhu. Prejavuje sa to v neúcte k autoritám, túžbe po vlastnom pohodlí, nezáujme o druhých. Takíto ľudia sa len „plazia po zemi“ a na nič povznášajúce pre človeka nevidia. Možno tak žiť určité obdobie života, pokiaľ sme zdraví a máme zabezpečenie od rodiny. Chodenie po diskotékach, nočné „žúrovanie“, alkohol, cigarety, tak sa dá fungovať načas. Keď však prídu skutočné problémy, či zdravotné komplikácie a budeme potrebovať pomoc druhého, obrátia sa nám druhí chrbtom. Pocítime tak obratom ako sme sa správali k druhým. A potom je už ťažko sa zmeniť. Zvyk je železná košeľa. Preto stretávame nezrelých dospelých, ktorí nie sú zvyknutí na námahu, zriekanie a dokážu len kritizovať. To však dokáže každý, ale nikoho to neurobí šťastným...