Úcta k človeku

Keďže obstojne zvládam aj nemecké materiály a študujem veci okolo iných kultúr, zmienim sa o prípade jednej mladej dievčiny žijúcej v Nemecku, ktorú nazvem Ajhran. Ako je u moslimov zvykom, rodičia ju vydajú zo muža, ktorého jej sami vyberú. Pre nich nebolo dôležité, že je od nej omnoho starší, hlavne, že mal veľa peňazí. Tým že sa muž s ňou oženil, mohol sa aj on dostať do Nemecka, hoci bol zo Sýrie. Nebola to však žiadna láska, len násilné vynucovanie a znásilňovanie aj viacráz za deň. Bolo jedno, či je zdravá alebo chorá, musela svojmu mužovi slúžiť ako si on prial. Bolo to tak viditeľné násilie, až sa to dostalo na políciu. Chytil sa toho jeden nemecký právnik a mal veľa rozhovorov s Ajhran, kde mu všetko podrobne popísala. Všetko už bolo pripravené na súd, keď zrazu ona úplne zmenila postoj. Už nič nebola pravda z toho, čo mu predtým popisovala. A čo sa stalo? Prekladateľka, aj rodina Ajhran dievčaťa jej vysvetlili, že v ich kultúre žena nemôže žalovať vlastného muža, že tým stratí česť. Aj keď žije v Nemecku, ale stále je dobrá moslimka. Tak sa nakoniec žiadny súd nekonal. Právnik to teda tiež vzdal, hoci jej chcel veľmi pomôcť. A ako tento skutočný príbeh končí? Právnik objavil v novinách krátku správu o samovražde Ajhran. Chceme mať takúto kultúru a ich zvyky výrazne rozšírené v Európe? V akom prostredí budú potom žiť naši synovia a dcéry? Ja po takejto kultúre netúžim.