Úcta k človeku

Pred krátkym časom som mal možnosť cestovať diaľkovým autobusom. Bola v ňom wifi, čo už asi teraz bude normálna vec, lebo som ju zaregistroval aj v inom obyčajnom autobuse, ktorý šiel medzi dedinami. Wifi je dobrá vec, pochvaľujem si to aj ja. Ak však máme všade nekonečné internetové pripojenie, môže to niektorým ľuďom robiť problémy. Oni si to síce nemyslia, ale ja to vidím inak. Na čo teraz myslím? Blízko mňa sedela mladá dievčina, ktorá celú trištvrte hodinu, keď som tam bol aj ja „pracovala“ na sociálnych sieťach. Ja som ani nestíhal registrovať ako sa stále prepínala medzi nimi. Zachytil som len facebook, mail, viber a whatsapp, bolo toho však ešte viac. Je normálne, keď niekomu napíšeme, keď niečo konkrétne riešime, ale jej jednanie som pokladal za jednanie závisláka. Bolo mi jej normálne ľúto. Ešte aj keď na pár sekúnd vypla mobil, lebo jej nikto nepísal, hneď si kontrolovala, či už jej niekto nenapísal alebo neprišlo nové video na facebook. Fakt si neviem predstaviť ako takáto osoba je schopná praktického života - keď jej deti budú od nej vyžadovať svoju pozornosť, či starostlivosť, alebo manžel zas nejaké povinnosti. Pre mňa je človek, ktorý sa nevie odtrhnúť od sociálnych sietí „otrok“. „Nepoužiteľný“ v reálnom živote. Žiadny extrém nie je dobrý.